Jozef Bezák - tvorba

V roku 1973, keď sa uskutočnila prvá rozsiahlejšia prezentácia tvorby Jozefa Bezáka, má za sebou tento originálny autor - autodidakt - 6 rokov systematickej tvorivej práce. Výstižný článok o tejto výstave z pera Viery Budskej priniesol týždenník Sloboda pod názvom "Objavil sa slovenský van Gogh?" Už predtým, v roku 1972 boli jeho diela súčasťou významného medzinárodného podujatia Trienále insitného umenia v Bratislave.

Hoci bol Jozef Bezák svojou profesiou hudobníkom, peripetie doby koncom 60-tych rokov, ktoré hlboko vnútorne prežíval, ho viedli i k obrazovému, vizuálnemu zachyteniu jeho pocitov. Po strate zamestnania učiteľa hudobnej výchovy sa výtvarná činnosť ešte vo väčšej miere stala akýmsi azylom jeho duše, ktorý ho chránil pred neprajným vonkajším svetom oficiálnej totalitnej spoločnosti, dovoľoval mu slobodne sa vyjadrovať zo svojich úzkostných pocitov a tým si zachovať individualitu svojej výpovede. V období, keď spoločnosť žiadala od umelcov umelecký transformáciu vtedajšej jednotnej ideológie a čo najhlučnejšie pritakávanie programovým ideám jej vedúcej strany, volil Jozef Bezák zdanlivo opačný pohyb v ponore do seba, do svojho vnútorného sveta a v stotožnení sa so životnými archetypmi slovenského roľníka, ktorý stratil pôdu, našiel svoju tému a umelecký výraz. Schizmaticky pociťoval i morálnu dilemu doby, v ktorej mu prichodilo žiť a odpovede na ňu nachádzal v kresťanských zásadách, v biblii a desatore. Jej najkoncentrovanejším výrazom bol cyklus veľkoplošných uhľokresieb pod rovnomenným názvom Desatoro, glosujúcich súčasný svet. V technike uhľokresby dosahuje takú virtuozitu, že jeho obrazy priamo hovoria hĺbkou temna a jasom belosti bez požitia bielej kriedy. 

Český umelecký kritik Jiří Zavřel, ktorý začiatkom 80-tych rokov uskutočnil výstavu tohto cyklu v Los Angeles v USA, výstižne v katalógu vydanom pri tejto príležitosti pomenúva motívy jeho tvorby: "Bola to asi práve hudba a krása melódii, ktorá v Jožovi Bezákovi vyvolala záujem o kresbu a maľovanie. Ako každý autodidakt, opierajúci sa iba o nadanie, nastúpil cestu hľadania, zabudnutia na všetko neblahé, čo bolo a je vôkol neho a začal sa venovať kresbe a maľovaniu. Prvotné práce boli rýdzou kresbou tuškou, uhľom a pastelom. Sú to práce jednofarebné. Trpezlivosťou a silnou vôľou spodobniť predstavy jednofarebnou kresbou dosiahol technickú zručnosť a čoskoro našiel i svoj osobitný štýl. Neskôr pristúpil i k maľbe. Spočiatku temperou a akvarelom, neskôr i olejovými farbami."

V období trvalej invalidity po roku 1980 získal viac času na výtvarnú činnosť. Ako neprofesionálny výtvarník samozrejme nemal možnosť stať sa maliarom výtvarníkom z povolania, tým skôr členom štátom riadeného Zväzu výtvarných umelcov. Tvoril celkom nezávisle a v osamotení od verejného života. Vyhýbal sa akémukoľvek združovaniu i v iných umeleckých spolkoch a zväzoch, i keď by mu z toho snáď plynulo uľahčenie životnej existencie.

V hlbokom vnútornom ponore tvorí diela s dedinskou tematikou - na prvý pohľad síce groteskné, pri hlbšej koncentrácii v nich však možno odhaliť veľkú spiritualitu. Grotesknosť jeho obrazov je výsledkom osamotenosti výtvarníka, pre ktorého je takáto expresívna nadsádzka akýmsi výkrikom o pomoc. Výtvarník trpí tragikou existencie v bezvýchodiskovom prostredí hraničiacom medzi životom a smrťou.

Jeho pohľad na svet sa však predsa stáva optimistickejším osobitne po realizácii výstavy jeho Desatora v USA. Povzbudzujú ho vynikajúce ohlasy prirovnávajúce jeho tvorbu ku gigantom svetového maliarstva. Organizátor výstavy Jiří Zavřel doslova píše: "Bezák je dnes neznámym umelcom. Je však tajne slávnym gigantom, ktorý, ak mu bude umožnené, aby bol svetu predstavený v plnosti svojej tvorčej sily, zatieni všetko, v čom dnešné svetové moderné umenie doslova tápe."

Autora tieto slová napĺňajú radosťou a obohacujú jeho tvorbu o nové, už farebnejšie pohľady na život. Pri svojej húževnatosti a po vášnivých dišputách so svojím žiakom Jozefom Košíkom zvláda techniku olejomaľby, pričom mení predmet svojho záujmu na živú prírodu, objekty, charakterizujúce chotár a humná obce s ich typickými pajtami a chalupami. Ich výtvarné stvárnenie, v ktorom dominujú tlmené temné farby, výrazné kontúry a symbolické tvary znázorňovaných motívov, naďalej evokuje smútok a bolesť. Umelec tvoril do posledných chvíľ života, pričom sa stále vracal i k najautentickejšiemu výtvarnému prejavu - kresbe uhľom.

Jeho umelecky najcennejším, doslova životným dielom zostáva cyklus "Desatoro", na ktorom osobitným spôsobom, symbolicky, zobrazuje porušenia biblických prikázaní človekom. texty, ktoré autor píše k jednotlivým dielam cyklu, sú zároveň svedectvom i jeho literárneho talentu, poznania kresťanstva, dejín umenia a predovšetkým odhalením hlbokej vnútornej anamnézy jeho osobnosti. Osobnosti umelca, ktorý nie náhodou získal nálepku "chynoriansky Van Gogh", či "zabudnutý prorok."

Text z knihy: Nebudú zabudnutí II. Výtvarná tvorba - Osobnosti kultúrnoosvetového života 20. storočia na hornej Nitre, Vydalo: Hornonitrianske osvetové stredisko Prievidza v roku 2004